Ako moja noha prvýkrát vstúpila na iný kontinent, ako ten európsky

Autor: Simona Pfefferová | 30.3.2012 o 16:20 | (upravené 2.4.2012 o 15:28) Karma článku: 5,45 | Prečítané:  521x

Zo španielskej Sevilly je bližšie do Maroka ako do Madridu. To treba využiť, povedali sme si,exotika nás čaká priamo za rohom. Bol január 2010 a my sme mali pred sebou posledný mesiac Erazmus života. Ceny leteniek boli v tom čase neuveriteľne nízke a skúškové obdobie takmer za nami. Mali sme pocit, že ak tam nepôjdeme, mohli by sme byť odsúdení za nehoráznu cestovateľskú ignoráciu. Byť tak blízko Maroka a nevstúpiť na jeho pôdu sa jednoznačne rovná gilotíne. Našťastie, revolučné francúzske časy sú už dávno fuč.

Laickú Maroko expedíciu sme spískali štyria- Adriana, Marcel, Florián a ja. Štatisticky dve Slovenky a dvaja Nemci. Plánovaním výletu sme sa veľmi neobťažovali. Jediné, čomu sme urobili, boli rezervácie hotelov v jednotlivých mestách a rezervácia auta na letisku vo Feze. Bodka. Nemali sme podrobný plán, harmonogram ani mapy miest a dokonca ani žiaden spoľahlivý bedeker. Prečítali sme si len niečo o miestnych zvykoch. Teda aspoň ja, taký Marcel si povedal, že to predsa zažije priamo na vlastnej koži. Naši marockí priatelia nám radili, aby sme šli s niekým, kto to tam už troška pozná. Žiaľ, nikto s nami nemohol ísť. Veď viete, samé povinnosti. Vybrali sme sa teda len my štyria spolu štyrmi vytlačenými stranami o pamiatkach, ktoré som našla kdesi na internete.

Od návštevy Maroka prešiel už nejaký ten čas a pri spätnom hodnotení som len a len rada, že sme si nič konkrétne nenaplánovali. Veni vidi vici. Prišli sme, videli sme a nedobyli sme, ale slušne odišli. A súbežne popritom nám osud prihrával do cesty ľudí, impresie, zážitky a teraz už aj to, čomu sa hovorí spomienky.

 

.....................

 

Ráno 7:00. V Seville je ešte tma, nikde nikoho a my sa stretávame na autobusovej stanici Prado San Sebastián. Všetci štyria sme zdecimovaní nedostatkom spánku. Pablo, ty Francúz jeden, prečo si musel svoju rozlúčku s nami a Sevillou robiť práve včera??? A prečo sme my hlupáci ostali až do úplného konca???Nasadáme do autobusu. Cesta na letisko trvá približne 30 minút, ešte si stihneme troška pospať.

Odlietame. Do poslednej chvíle som necítila, že smeruje do Maroka. Ako sa vraví: všetko sa to nejako rýchlo zvrtlo. A ani v lietadle mi to akosi nedochádzalo. Moment uvedomenia prišiel až po pristátí. Vystúpila som z lietadla a mňa ovanul príjemný teplý vzduch (nezabúdajte, je január). Odkráčali sme si to ku vchodu do príletovej zony. Pobehovali tam pánovia vyzerajúci ako colníci. Museli sme povinne vypísať papier o našom pobyte a vyčkať radu na kontrolu pasu. Až vtedy, po všetkých tých povinných krokoch som si to prvýkrát uvedomila: moja noha prvýkrát vstúpila na iný kontinent. Otočím hlavu a do očí mi udrie nadpis: Souriez, vous etez a Fez(usmejte sa, ste vo Feze). Usmejem sa.

Smerujeme k požičovni áut. Už tam na nás čaká rezervovaný časovo obmedzený štvorkolesový tátoš. Pán z požičovne nám odovzdáva kľúče a praje bon voyage (šťastnú cestu). Nasadáme a vyrážame smer hlavné mesto Rabat. Prechádzame cez dediny. Prvé čo vidíme je chudoba. Nedokončené stavby. A ľudia. Strhaní v tvárach, pozorujúci okoloidúce autá. Postávajú popri cestách a predávajú kadečo od malinoviek cez jedlo až po klobúky a keramiku. Pri jednom takom obchodíku s keramikou sa neskôr zastavujeme

 

 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?