Hlavným náboženstvom Maroka je islam. A ako je známe, islam nepovoľuje konzumáciu alkoholických nápojov. Zo zvedavosti sme navštívili pár obchodíkov v centre Rabatu či Marakéši. Pokukovali sme po fľaštičkách s chmeľovým či hroznovým obsahom. Bezúspešne. Nič sme nenašli. Alkohol chýbal aj nápojovej ponuke reštaurácií. Neviem, či sme hľadali na zlých miestach alebo sme mali jednoducho smolu v tom, že ako cudzinci sme nevedeli, kde ho môžu predávať. Samozrejme, kde je vôľa tam je aj cesta a nie všetci sú ortodoxní vyznávači islamu a nie všetci sú moslimovia. Alkohol sa niekde jednoducho musel dať kúpiť. Aj v tomto prípade to zariadila náhoda.
Ako sme si tak kráčali po uličkách mediny Fés el- Báli vo Feze, narazili sme na mladého chalana s typickým jamajským účesom vo farebnom oblečení. Postával pred malým obchodom svojho kamaráta. Nezaujal len on nás, ale aj my jeho. Ponúkal nám, že nám zjedná cenu na tovar. Kupovať sme nič nechceli, okrem… Po chvíli náruživej diskusie sa ho Marcel tajnostkársky pýta, kde by sme si mohli kúpiť nejaké tie pivká. Chalan sa usmeje a vraví: „no problem, mám kamaráta, ktorý to vie zaobstarať. Poďte so mnou.“ Dohodneme sa, že my dve s Adrianou počkáme na tom istom mieste. Marcel s Florianom idú s ním. Po chvíli sa jamajský chalan vracia sám. Pýtame sa ho, kde ostali chalani. Vraví, že šli s jeho kamarátom pre “tovar”. Čakanie si krátime rozhovorom s marockým dreďákom. Navrhuje, že nám to tu poukazuje. Z logických dôvodom túto ponuku rázne odmietame. Vo fezskej medine, ktorá má údajne niečo okolo 9 000 uličiek by nás tí dvaja Nemci len tažko našli. Po odmietnutí ponuky odchádza a necháva nás samé. Do čakania sa začína priplietať nervozita. Čo ak sa im niečo stalo? Prečo sú tam tak dlho? Snažím sa nemyslieť na to zlé, veď tí dvaja vedia čo majú robiť. Stojíme pred obchodom a očami ich hľadáme v nepokojnom hemžiacom sa dave. Ani netušíme, ktorým smerom šli. Ubehne ešte zopár minút a v úzkej uličke sa konečne z davu vynoria dve európske hlavy. Marcel, Florián a s nimi i čierna igelitka. V nej sú zabalené štyri mini pivká (0.33 dl) a jedna fľaša červeného vína. Všetko to málo za neuveriteľných 16€. Vzdychnem si- taký majland za nič. S nákupom z čierneho trhu sa vydáme smerom von z mediny. Štrngajúce fľaše na nás pútajú priveľkú pozornosť.
Presne takto to dopadne, keď nie ste znalý miestnych pomerov. A pritom vraj stačilo ísť do hocakého väčšieho nákupného centra mimo mesta a alkoholový raj by bol objavený. Vraj. Ale to ja už neviem, lebo mi sme sa nechali ogabať (oklamať).