reklama

Rabat, sprievodca a 500 dirhamov

Keď cestujem, mám taký zvyk, že vstávam skoro ráno. Nie preto, že by sa mi zle spalo, skôr preto, že nechcem, aby mi ušla čo i len jediná minútka z miesta, na ktorom sa nachádzam. Sedím na terase pri našich izbách a pozerám na oblohu. Vyzerá to na pekný deň. Dnes si chceme pozrieť Rabat a neskôr sa presunúť do Casablancy. Je približne pol deviatej a už počujem chaotickú mestskú dopravu. To zas bude deň, pomyslím si.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Kráčame popri hlinených múroch Mediny smerom k moru. To, čo vidíme na konci Avenue Misr mi vyrazí dych. Cintorín. Mega obrovský. V živote som nevidela toľko hrobov pokope. Z vrchu vyzerajú všetky tie pomníky ako biele kvety roztrúsené po zelenej lúke a v pozadí sa búri more, na ktoré dohliada maják.

Vstúpime cez bránu na cintorín. Pár metrov od nej stretávame vysokého pána okolo štyridsiatky. Anglicky sa nás pýta odkiaľ sme. Pozoruje vlny. Tvrdí, že učí surfovať. Dáme sa s ním do reči a on navrhuje, že nám ukáže cestu smerom k Mauzóleu. Vraj cintorín je ako bludisko. Verím mu, hoci nemám z neho najlepší pocit. Pánovou skratkou sa dostávame z cintorína Chellah a vstupujeme do starej štvrte Rabatu. Vyzerá to tu ako v Grécku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všade sú modro- biele domčeky. Pýtame sa, prečo práve modrá. Modrá odpudzuje moskyty, znie odpoveď. Ukazuje nám údajné kúpele a drahý hotel. V skutočnosti obe budovy vyzerali, ako keby tam bývali bežní ľudia a s luxusnými kúpeľmi či hotelom nemali nič spoločné. Prevedie nás po tejto „gréckej" časti a opäť smerujeme k cintorínu a nie k mauzóleu ako nám povedal na začiatku. Celé toto nezištné sprevádzanie začína smrdieť. Zastane pri vstupnej bráne, pri tej kde sme sa stretli. Vysoký pán si od nás pýta 500 dirhamov (cca 45 €). Ja som vám hovorila, že ten týpek je divný. Vravíme: To nie je fér, mal si to povedať na začiatku, že nás posprevádzaš za peniaze, takto sa to nerobí. Nič ti nezaplatíme. A navyše 500 dirhamov je veľa. Zjednávame. Tvrdí, že má rodinu, deti, že s nami strávil približne hodinu. Chceme či nechceme, musíme mu zaplatiť, inak nás nikam nepustí. Ale ak je pre nás 500 dirhamov veľa, urobím vám študentskú zľavu, vraví. Vyrieši to 300 dirhamov. Samozrejme, že odmietame. Takéto podlé praktiky sa nám vôbec nepáčia. Vybabral s nami cudzincami. Nakoniec mu dávame 100 dirhaimov a konečne odchádza, hoci mierne nasrdený. Sme poučení- nabudúce žiadneho sprievodcu, ani keby sa nám zadarmo núkal. Je to naše prvé ráno a hneď s nami vybabral(i).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je už druhý článok o tom ako s nami v tom Maroku vybabrali. Ale určite to nemyslím v zlom. Skôr mi je smiešno z toho ako ľahko sme sa nechali nachytať ľudovo povedané na hruškách.

Simona Pfefferová

Simona Pfefferová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otec vraví, že som horšia ako kočovník. A kočovníkom by som vlastne aj chcela byť. Túlať sa po svete, prespávať pod šírym nebom a spoznávať ľudí...www.spfeffer.com Zoznam autorových rubrík:  MarokoNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu