Ako sa v Maroku kupuje alkohol

Autor: Simona Pfefferová | 8.5.2012 o 13:10 | Karma článku: 6,68 | Prečítané:  1410x

Alkohol sa v Maroku kupuje nasledovne: je potrebné dať sa do reči s kšeftármi, najmä s tými, čo vám za peniaze ukážu váš hostel, najlepšiu reštauráciu, prevedú vás po meste či iné služby. Po krátkom rozhovore sa ich opýtať na alkohol. Následne sa nechať zaviesť k nejakému chlapíkovi, ktorý alkohol nakupuje za lacný peniaz a potom ho predražený predáva hlúpym turistom. Keď už máte nakúpené, chlapík “zboží” zabalí do tmavej tašky a nechá vás na nejakom mieste. Cestu späť si už hľadajte sami.

Hlavným náboženstvom Maroka je islam. A ako je známe, islam nepovoľuje konzumáciu alkoholických nápojov. Zo zvedavosti sme navštívili pár obchodíkov v centre Rabatu či Marakéši. Pokukovali sme po fľaštičkách s chmeľovým či hroznovým obsahom. Bezúspešne. Nič sme nenašli. Alkohol chýbal aj nápojovej ponuke reštaurácií. Neviem, či sme hľadali na zlých miestach alebo sme mali jednoducho smolu v tom, že ako cudzinci sme nevedeli, kde ho môžu predávať. Samozrejme, kde je vôľa tam je aj cesta a nie všetci sú ortodoxní vyznávači islamu a nie všetci sú moslimovia. Alkohol sa niekde jednoducho musel dať kúpiť. Aj v tomto prípade to zariadila náhoda.

Ako sme si tak kráčali po uličkách mediny Fés el- Báli vo Feze, narazili sme na mladého chalana s typickým jamajským účesom vo farebnom oblečení. Postával pred malým obchodom svojho kamaráta. Nezaujal len on nás, ale aj my jeho. Ponúkal nám, že nám zjedná cenu na tovar. Kupovať sme nič nechceli, okrem… Po chvíli náruživej diskusie sa ho Marcel tajnostkársky pýta, kde by sme si mohli kúpiť nejaké tie pivká. Chalan sa usmeje a vraví: „no problem, mám kamaráta, ktorý to vie zaobstarať. Poďte so mnou.“ Dohodneme sa, že my dve s Adrianou počkáme na tom istom mieste. Marcel s Florianom idú s ním. Po chvíli sa jamajský chalan vracia sám. Pýtame sa ho, kde ostali chalani. Vraví, že šli s jeho kamarátom pre “tovar”. Čakanie si krátime rozhovorom s marockým dreďákom. Navrhuje, že nám to tu poukazuje. Z logických dôvodom túto ponuku rázne odmietame. Vo fezskej medine, ktorá má údajne niečo okolo 9 000 uličiek by nás tí dvaja Nemci len tažko našli. Po odmietnutí ponuky odchádza a necháva nás samé. Do čakania sa začína priplietať nervozita. Čo ak sa im niečo stalo? Prečo sú tam tak dlho? Snažím sa nemyslieť na to zlé, veď tí dvaja vedia čo majú robiť. Stojíme pred obchodom a očami ich hľadáme v nepokojnom hemžiacom sa dave. Ani netušíme, ktorým smerom šli. Ubehne ešte zopár minút a v úzkej uličke sa konečne z davu vynoria dve európske hlavy. Marcel, Florián a s nimi i čierna igelitka. V nej sú zabalené štyri mini pivká (0.33 dl) a jedna fľaša červeného vína. Všetko to málo za neuveriteľných 16€. Vzdychnem si- taký majland za nič. S nákupom z čierneho trhu sa vydáme smerom von z mediny. Štrngajúce fľaše na nás pútajú priveľkú pozornosť.

Presne takto to dopadne, keď nie ste znalý miestnych pomerov. A pritom vraj stačilo ísť do hocakého väčšieho nákupného centra mimo mesta a alkoholový raj by bol objavený. Vraj. Ale to ja už neviem, lebo mi sme sa nechali ogabať (oklamať).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Atentátnik zabil na koncerte v Manchestri 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

SVET

Briti vedia bojovať proti terorizmu, no nezastavia všetkých

Prečo boli tak často o krok pred teroristami?


Už ste čítali?